Obľúbená herečka a moderátorka je pol roka po absolvovaní liečby kmeňovými bunkami ako vymenená. Bolesti v kolennom kĺbe ustúpili a ona sa opäť môže bez obáv venovať svojim záľubám a práci. Ambasádorka tejto prevratnej medicínskej metódy však zároveň v úprimnom rozhovore priznáva, že ona a jej koleno si už vytrpeli dosť. Fyzicky náročnejšie výkony na pľaci prenechá radšej iným.
Na jar tohto roku ste podstúpili liečbu kmeňovými bunkami. Zákrok vám mal pomôcť zbaviť sa chronickej bolesti v kolene. Ako sa cítite?
Odvtedy uplynulo už pol roka. Medzičasom som bola aj na magnetickej rezonancii, lekár síce nevidel v kolene radikálnu zmenu, no povedal tiež, že to nie je dôležité. Podstatné je to, ako sa cítim. A ja môžem povedať, že je to omnoho lepšie.
Pred operáciou ste si sťažovali, že bolesť pociťujete pri každom kroku. Ako by ste porovnali váš stav predtým a potom?
Úľavu som začala pociťovať už po krátkom čase od zákroku. Zrazu som si uvedomila, aha, ja už tri dni o tom kolene ani neviem. Predtým ma bolelo každý deň. A odrazu som zistila, že už dlhšie nepociťujem bolesti. Ak urobím nejaký nezvyčajný pohyb, tak ma v ňom ešte pichne, ale nie je to tá pravidelná pretrvávajúca bolesť. Určite mi to pomohlo.
Medzi vaše záľuby patrí záhrada. Vládzete sa v súčasnosti viac venovať starostlivosti o svoje bylinky?
Áno, som mobilnejšia, celkovo sa cítim lepšie. Ja som spokojná.
Bolesti kolena, ktorými ste dlhý čas trpeli, vás obmedzovali na javisku a pred kamerou. Muselo vás stáť veľa úsilia, aby diváci nič nespozorovali.
My herci sme „blázni“. Aj keď máme 40 stupňové horúčky, ideme hrať. Hoci teraz počas korony by to nešlo. Ideme, dáme do toho všetko, tak aby si divák nič nevšimol. Počas predstavenia, pochopiteľne, nemôžem krívať. Takže niekedy idem cez bolesť. Nie je to príjemné, je to bolestivé, niekedy to človeka pichne až v mozgu, a práve preto som rada, že mi to pomohlo.
Diváci vás poznajú ako aktívnu ženu plnú energie. No ste už teraz opatrnejšia? Dávate si na seba väčší pozor, alebo by ste sa nechali nahovoriť aj na fyzicky náročnejšie výkony „na pľaci“?
Určite nie. V mojom veku to už nebudem riskovať. Dávnejšie som takéto niečo riskla a dopadlo to tak, že som následne podstúpila operáciu meniskusu. Zdravie je dôležitejšie. Moje koleno si toľko vytrpelo a už ho nechcem siliť. Dávam si väčší pozor. Chodím na bicykel, a tým si koleno posilňujem.
Liečba kmeňovými bunkami je prevratná medicínska metóda. Vy ste sa dokonca stali ambasádorkou tohto projektu v malackej nemocnici, kde ste zákrok podstúpili. Ako si s odstupom času spomínate na jeho priebeh?
Všetci boli úžasní. Pristupovali ku mne milo. Tá nemocnica je fantastická, je tam skvelý personál, od sestričiek až po doktorov. Ani som nemala pocit, že idem na operáciu. Všetko prebehlo v priateľskom móde. Sestričky, ktoré ma prijímali, boli veľmi milé, s pánom doktorom Hricom sme počas operácie vtipkovali, bol veľmi šarmantný. A je to vynikajúci odborník. Počas života som absolvovala už niekoľko operácií, ale táto bola naozaj veľmi príjemná. Od sestričiek, pána doktora, celkového prístupu v nemocnici až po samotný výsledok.
Odporučili by ste ľuďom trpiacim problémami s kĺbmi, aby vyskúšali aplikáciu vlastných kmeňových buniek?
Podľa mojich skúseností to môžem iba odporúčať. Samozrejme, každý organizmus je iný, na každého to inak pôsobí, preto je potrebné, aby najskôr prebehla konzultácia.
Vy sama by ste šli do toho opäť?
Neváhala by som. Takže určite áno.