O ARTROSKOPII
Čo je artroskopia?
Artroskopia je miniinvazívna diagnostická a terapeutická operačná metóda, ktorou sa ošetrujú vnútrokĺbové poškodenia. Výhodou artroskopie sú malé operačné ranky, veľkosti cca 1 cm, dokonalá vizualizácia kĺbu (vďaka videokamere), rýchlejšie hojenie a nástup rehabilitácie, kratšia práceneschopnosť, menšia pooperačná bolesť a nižšie riziko infekcie.
PRE KOHO JE ARTROSKOPIA VHODNÁ?
Pacienti so zranením kĺbu, ktoré súvisí priamo s úrazom alebo s jeho následkami, sú často liečení práve artroskopiou. Príčin poškodenia kĺbov alebo ich častí je viacero.
Artroskopia kolena
Kolenný kĺb je v ľudskom tele považovaný nielen za najväčší, ale aj za najzložitejší. Skladá sa zo skĺbenia štyroch kostí – stehennej (spája sa s píšťalou a ihlicou predkolenia) a jabĺčka (pri zohýbaní kolena sa posúva po chrupavke v žliabku stehennej kosti). Medzi chrupavkovými koncami píšťaly a stehnovej kosti sa nachádzajú menisky. Kolenný kĺb v bočnom smere stabilizujú postranné väzy kolena a v predozadnom smere, vo vnútri kĺbu, tzv. skrížené väzy.
Menisky
To, aby na kĺbové plochy kolena nebola vyvíjaná príliš veľká sila, v kolene zabezpečuje vonkajší a vnútorný meniskus. Ich úlohou je tiež vyrovnávanie nerovnosti kĺbových plôch. Menisky majú polmesiačikovitý tvar, na priereze trojuholníkový, a sú tvorené z väzivovej chrupavky. Najčastejšou príčinou ich poškodenia je tzv. distorzia (podvrtnutie) kolena. Ide o trhliny rôzneho tvaru a lokalizácie, pričom „najzraniteľnejšou časťou“ je tzv. zadný roh menisku. Práve na tomto mieste je meniskus vystavený najväčšej záťaži a pri úraze veľkým tržným silám. U starších ľudí dochádza vplyvom degeneratívnych zmien k trhline menisku aj pri ľahšom úraze.
Väčšina poranení menisku, najmä pri chronických ťažkostiach, sa v súčasnosti lieči artroskopiou, pričom sa preferuje sutúra menisku (možná len pri určitých typoch trhlín v tzv. „červenej“ zóne menisku), alebo sa odstraňuje len jeho poškodená časť a zdravá neporušená časť sa ponechá v kolennom kĺbe na svojom pôvodnom mieste. V minulosti sa odstraňoval meniskus celý, z pomerne veľkého rezu (totálna menisektómia).
Skrížené väzy
Predný a zadný skrížený väz sú hlavnými predozadnými stabilizátormi vo vnútri kolenného kĺbu. Pri ich poškodení (natrhnutí, roztrhnutí) dochádza k zníženiu stability kolena, a tým postupne k degeneratívnym zmenám vedúcim k artróze kolenného kĺbu. Vzhľadom na individuálne okolnosti sa v súčasnosti vykonávajú tzv. rekonštrukčné operácie (plastika predného, resp. zadného skríženého väzu).
Chrupky
Chrupky kĺbových plôch kostí kolenného kĺbu môžu byť poškodené buď priamo následkom úrazu, alebo ako súčasť degeneratívneho ochorenia (artróza, osteoartritída, chondromalácia). Poškodenie chrupiek možno v dnešnej dobe liečiť priamym ošetrením poškodenej časti (odstránenie vnútrokĺbových myšiek, shaving, koblácia, návrty defektov, mikrofraktúry, mozaiková plastika), „výplňou“ defektu (Cartifil, CaRes), resp. implantáciou kultivovaných autológnych chondrocytov (najmodernejšia, no v súčasnosti zatiaľ málo rozšírená metóda).
Artroskopia ramena
Ramenný kĺb je najpohyblivejším kĺbom ľudského tela, pozostáva z niekoľkých ďalších, veľmi dôležitých kĺbov. Jedným z nich je glenohumerálny kĺb medzi hlavou ramennej kosti a jamkou lopatky. Hlava ramennej kosti je vzhľadom na jamku výrazne väčšia, preto je po okrajoch jamky rozšírená väzivovou štruktúrou, glenoideálnym labrom, dôležitým pre stabilitu. Správne postavenie hlavy ramennej kosti zabezpečujú aj okolité väzy a svaly. Akákoľvek anomália v ich stavbe, či už vrodená, degeneratívne podmienená, alebo poúrazová, vedie k porušeniu pôvodného postavenia týchto štruktúr a zmene mechaniky pohybu, bolesti, nestabilite. Cieľom terapie všetkých troch diagnóz je obnoviť pôvodný fyziologický stav vo vnútri kĺbu.
Správne postavenie hlavy ramennej kosti v jamke a pohyb v ramennom kĺbe umožňuje rotátorová manžeta. Jej poškodenie môže byť degeneratívne, najčastejšie sa problémy začínajú vyskytovať po 50. roku života. Veľmi často sú podmienené zvýšenou pracovnou záťažou a atypickým zakrivením nadpažku (akromia), čo je jeden z predisponujúcich faktorov poškodenia manžety. Druhú skupinu tvoria úrazové poškodenia, veľakrát už na degeneratívne zmenenom podklade. Liečba spočíva v uvoľnení jednotlivých častí pretrhnutej manžety od okolitého tkaniva a v očistení priestoru v subakromiu. Podľa rozsahu trhliny sa zašíva a refixuje do pôvodného miesta pomocou tzv. kotvičiek.
NAJČASTEJŠIE ARTROSKOPICKÉ VÝKONY V RAMENNOM KĹBE
- liečba tzv. impingement syndrómu – subakromiálna dekompresia
- redres, dekompresia pri „zmrznutom“ ramene (capsulitisadhaesiva)
- extrakcia voľných kĺbových teliesok
- plastika glenoideálneho labra, puzdra – Bankartova operácia (stav po vykĺbeniach)
- fixácia SLAP poškodenia
- zošitie rotátorovej manžety
- uvoľnenie vápenatých ložísk – kalcifikátov
- ošetrenie chrupiek
- uvoľnenie nervových štruktúr v oblasti ramenného kĺbu
- ošetrenie akromioklavikulárnej luxácie
- ošetrenie šľachy dlhej hlavy bicepsu
Artroskopia členka
Členkový kĺb je zložený kladkový kĺb. Jeho kostra je tvorená distálnym koncom píšťaly a ihlice. Tie sú spojené do vidlice, do ktorej je zasadená kladka talu. Postavenie členkového kĺbu je stabilizované zložitým väzivovým aparátom tvoreným kĺbovým puzdrom, syndezmálnymi väzmi a postrannými väzmi. Kĺbové puzdro siaha k okrajom kĺbových plôch artikulujúcich kostí. Pri akomkoľvek podvrtnutí členkového kĺbu hrozí vnútrokĺbové zranenie, príp. natiahnutie až natrhnutie bočných stabilizačných väzov.
NAJČASTEJŠIE ARTROSKOPICKÉ VÝKONY V ČLENKOVOM KĹBE
- liečba tzv. impingement syndrómu
- extrakcia voľných kĺbových teliesok
- ošetrenie chrupiek
- ošetrenie disekujúcej osteochondrózy talu
- odstránenie reaktívne zmeneného tkaniva kĺbového puzdra – synovie
Artroskopia lakťa
Lakťový kĺb spája ramennú kosť s vretennou a lakťovou kosťou, pričom tieto dve spája aj navzájom. Lakťový kĺb nám umožňuje predozadný pohyb. Spojenie medzi vretennou, ramennou, ale aj lakťovou kosťou, umožňuje aj rotačné pohyby. Postavenie kostí po stranách lakťového kĺbu je spevnené okolitými svalmi a postrannými (bočnými) väzmi.
NAJČASTEJŠIE ARTROSKOPICKÉ VÝKONY V LAKŤOVOM KĹBE
- odstránenie hypertrofickej riasy
- ošetrenie chrupiek
- odstránenie kalcifikátov a voľných kĺbových teliesok
- odstránenie reaktívne zmeneného tkaniva kĺbového puzdra – synovie
PRIEBEH LIEČBY ARTROSKOPIOU
Artroskopii predchádza vyšetrenie chirurgom, traumatológom alebo ortopédom. Pacient je najskôr objednaný na klinické vyšetrenie. K základnému vyšetreniu patrí anamnéza, klinické vyšetrenie, vyšetrenie zobrazovanými metódami – RTG, CT alebo MRI. Na základe týchto vyšetrení lekár indikuje artroskopickú operáciu v rámci jednodňovej zdravotnej starostlivosti.
PRED ZÁKROKOM
Pred operáciou pacient podstúpi interné a anesteziologické predoperačné vyšetrenia, pričom obe nemôžu byť staršie ako 10 dní. Ochlpená časť tela, na ktorej bude zákrok prebiehať, musí byť oholená (koleno, podpazušie). V prípade, že bude operovaná dolná končatina, odporúča sa v predstihu nacvičiť si chôdzu s nemeckými barlami.
ZÁKROK
V deň zákroku (od polnoci) pacient nemôže jesť ani piť (iba zapiť lieky nevyhnutným množstvom vody). Pacient je hospitalizovaný v nemocnici o 7. hodine ráno. Podpíše informovaný súhlas so zákrokom. So sebou si okrem občianskeho preukazu a karty poistenca prinesie aj dekurz o predoperačných vyšetreniach a dokumentáciu z ambulantných súvisiacich vyšetrení. Je dobré pripraviť si v predstihu aj lieky, barle a ostatné pomôcky potrebné nevyhnutne po operácii.
Počas zákroku sa do kĺbu zavádza videokamera (artroskop) a inštrumentárium, ktorým sa ošetrujú vnútrokĺbové poškodenia. Pomocou videokamery sa obraz kĺbu prenáša na monitor a zároveň sa nahráva na záznamové zariadenie. Operácia sa vykonáva v regionálnej alebo celkovej anestézii.
PO ZÁKROKU
Štandardne býva pacient prepustený do domáceho ošetrovania ešte v deň zákroku (popoludní) alebo na druhý deň ráno.
NÁVRAT DO BEŽNÉHO ŽIVOTA
Po operácii je inštruovaný zdravotníckym personálom o ďalšej pooperačnej liečbe – mobilizácia, nácvik chôdze s barlami, fixácia ortézou, pooperačné cviky, lokálne ošetrovanie rán, prevencia hlbokej žilovej trombózy/aplikácia nízkomolekulárneho heparínu samotným pacientom. Týždeň až dva po operácii sa odstraňujú stehy z rán a pacient následne dostane ďalšie odporúčania súvisiace s rehabilitáciou na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení. V prípade rekonštrukčných zákrokov vyžadujúcich fixáciu ortézou, sadrou alebo dlahou dochádza k rehabilitácii až po sňatí týchto podporných pomôcok, približne o 6 týždňov. Ďalšia kontrola nasleduje po skončení rehabilitácie, približne mesiac po zákroku. Vtedy pacient podstúpi viskosuplementačnú terapiu a dostane inštrukcie k užívaniu chondroprotektív a používaniu ortézy alebo bandáže, ak si to jeho zdravotný stav vyžaduje.
Po nekomplikovanej artroskopii kolenného, členkového, ramenného alebo lakťového kĺbu, po ukončení rehabilitácie, je návrat do bežných činností (eventuálne k športu) približne o mesiac po zákroku. V prípade rekonštrukčných operácii ramena po troch mesiacoch a po rekonštrukciách skrížených väzov kolena sa pacient môže vrátiť k bežným činnostiam o šesť mesiacov po zákroku.
