Liečba chronických rán
Bolesti veľkých kĺbov najčastejšie spôsobuje artróza
Cukrovka a chronické rany
V roku 2019 bolo v diabetologických ambulanciách na Slovensku registrovaných viac ako 370 000 diabetikov. Každý rok je do dispenzárnej starostlivosti na Slovensku prijatých viac ako 20-tisíc nových pacientov. Na svete žije približne 415 miliónov dospelých s diabetes mellitus, pričom sa odhaduje, že tento počet vzrastie do roku 2040 na 642 miliónov.
Komplikácie cukrovky môžu spôsobiť slepotu, amputáciu končatín, ako aj iné cievne ochorenia, napríklad infarkt myokardu alebo mozgovú príhodu. V rámci komplikácií, ktoré postihujú dolné končatiny, predstavujú diabetické vredy významnú a rýchlo sa vyvíjajúcu komplikáciu cukrovky. Diabetikom v pokročilom štádiu sa nedostatočne prekrvujú dolné končatiny a sú náchylnejšie k poraneniam, zle sa hoja, a tým sa liečba komplikuje. Z väčšiny z nich sa stávajú chronické nehojace sa rany a až jedna tretina z nich vedie k amputácii dolnej končatiny. Na Slovensku ide podľa zverejnených údajov o amputáciu až u 4000 pacientov ročne, takmer jedna tretina pacientov
Nový spôsob, ako predísť amputácii
Súčasné pokroky v oblasti vedeckého výskumu a inovatívne techniky vedú k zlepšeniu starostlivosti o ťažko sa hojace rany a pomáhajú diabetickým pacientom v snahe predísť amputáciám. Jednou z techník je liečba diabetickej nohy pomocou kmeňových buniek. Kmeňové bunky predstavujú sľubnú liečbu diabetických vredov, pretože sú schopné zacieliť, ako aj vynechať abnormálne zmenené mechanizmy hojenia a porušenú signalizáciu buniek v diabetických ranách a podporovať hojenie. Tieto bunky produkujú modulátory, ktoré ovplyvňujú tak zápalovú reakciu, ako aj rastové faktory na regeneráciu tkanív.
Naše pracoviská sa aktívne podieľajú na výskume nových možností liečby podporených projektom APVV-17-0526 „Využitie mezenchymálnych kmeňových buniek v kombinácii s ďalšími podpornými biologickými postupmi v liečbe chronického diabetického vredu“. Hlavným cieľom je overiť možnosti použitia kmeňových buniek v liečbe chronického diabetického vredu v kombinácii s ďalšími liečebnými postupmi s ohľadom na rôzny stupeň poškodenia. Veríme, že práve kombinácia rôznych foriem biologickej liečby zasahujúcich na rôznej úrovni procesov hojenia môže ešte prispieť k zvýšeniu efektivity biologickej liečby. Pochopenie základných molekulárnych mechanizmov synergického účinku takejto liečby nám ďalej pomôže zlepšiť klinický stav pacienta a rýchlosť uzavretia diabetického vredu.
