Wilsonova choroba je dedičná porucha, pri ktorej telo zadržiava príliš veľa medi. Meď je v malých množstvách nevyhnutná pre správne fungovanie organizmu. Keď sa v tele hromadí nadbytočná meď, ukladá sa v očiach, mozgu, obličkách a pečeni. Nadbytočné zhromažďovanie medi v pečeni spôsobuje cirhózu pečene, čo je vážny a život ohrozujúci stav.
Touto diagnózou trpí aj Martin Trišč, mladík z východného Slovenska, ktorému k zlepšeniu zdravotného stavu výrazne pomohla aplikácia kmeňových buniek. Viac sa dozviete v rozhovore s týmto sympatickým a optimistickým bojovníkom.
Kedy sa u vás prejavili prvé príznaky?
„Tak u mňa sa prvé príznaky prejavili v 22 rokoch, keď mi začali opúchať nohy a mal som časté zmeny nálad a prudké reakcie. Navštívil som vtedy psychiatra a ten mi predpísal lieky. Začal som ich užívať, no zlepšenie nenastalo. Bolo to ešte horšie a čím som bol starší, tým viac sa to stupňovalo. Až prišla hospitalizácia na psychiatrii, kde mi stanovili bipolárnu afektívnu poruchu a schizofréniu.
Následne som bol ešte asi dvakrát hospitalizovaný, dopovali ma liekmi a určili mi nesprávnu diagnózu. Potom začalo trasenie rúk celého tela, výpadky pamäte, svaly ma nepočúvali, musel som prestať športovať a robiť veci, čo ma bavili.
Z liekov som strašne pribral, mal som približne 120 kg. Nedarilo sa mi schudnúť. Tak sa to ťahalo až do mojich 24 rokov, keď brat Damián nastupoval na vysokú školu do Bratislavy. Po úspešnom prvom ročníku nastúpil do 2. ročníka a vtedy mu začali presne tie isté príznaky ako mne v čase, keď to u mňa začalo. Brat bol hospitalizovaný na Kramároch v Bratislave, kde ho vyšetrovali. Po asi 2 mesiacoch v nemocnici mu doktori po genetických testoch stanovili Morbus Wilson a následne sa robili testy aj u ostatných súrodencov. Vtedy sa potvrdila diagnóza Morbus Wilson aj u mňa. Len kvôli tomu, že ja som bol starší a dlho liečený na nesprávnu diagnózu, bol som na tom horšie. Vtedy sme začali hľadať, čo by nám pomohlo. Vďaka sestre a mamine, ktoré volali, kde sa dalo a skúšali aj okolité štáty EÚ. Nikto nám nevedel pomôcť, až sme sa cez rodinu dostali do zahraničia, kde sa našla cesta. Bola to nadácia BHI, ktorá sa zaoberala kmeňovými bunkami. Tak sme ich oslovili a oni nám vedeli pomôcť.“
Kto vám bol v chorobe najväčšou oporou?
„Najväčšou oporou mi bola moja mama, tá pri mne stála vždy. Čo sa týkalo ostatných, platilo pravidlo v núdzi poznáš priateľa. Moji najbližší kamaráti sa nevedeli k tomu postaviť a prijať to, že ich kamarát zomiera.“
Ako ste sa postavili k chorobe?
„Ja som si vytvoril „vlastný svet“, v ktorom som žil. Chcel som veľa vecí stihnúť, keďže nám lekári oznámili, že nám ostáva pol roka života. Ja som začal bojovať a veriť, že vyhrám boj s touto chorobou.
Choroba zo mňa urobila silného človeka a po psychickej stránke ešte silnejšieho. Nemám strach z ničoho. Na vlastnej koži som sa dotkol smrti, no nevzdal sa a bojoval s prispením mojej sestry, mojej maminy, rodiny a ľudí po celom Slovensku, ktorí nám pomohli a prispeli. Vďaka istej televíznej relácii sme išli na aplikáciu kmeňových buniek do Číny. Spoznali sme nových ľudí ako pani Mihályovú z BHI Slovakia a pani Novákovú a lekárov, ktorí prišli a povedali: „áno, vieme vám dať šancu na nový život“.“
Ako vyzerá váš život po aplikácii kmeňových buniek?
„Teraz žijem plnohodnotný život. Naučil som sa žiť aj s tými obmedzeniami, ktoré moja diagnóza prináša. Či už sa to týka stravy alebo ďalších vecí.
Mám úsmev na tvári a užívam si život plnými dúškami. Viem, čo je to dotknúť sa smrti, no teraz som od nej vďaka kmeňovým bunkám na míle vzdialený“, s úsmevom dodáva Martin.
Ak aj vás trápi Wilsonova choroba, dohodnite si bezplatnú konzultáciu ohľadne aplikácie kmeňových buniek s pani Mihályovou z BHI Slovakia rmihalyova@bluehorizonhospital.com. Pri liečbe Wilsonovej choroby sa kmeňové bunky aplikujú intravenózne v Nemocnici Malacky.