Select Page

Nemocnica Malacky patrí k najmodernejším v regióne. Pracuje v nej tím skúsených profesionálov, medzi ktorých patrí aj MUDr. Milan Hric. Od roku 2007 pôsobí v Malackách ako zástupca primára chirurgie. Okrem chirurgie sa venuje inovatívnej liečbe kolenných a bedrových kĺbov kmeňovými bunkami. Je tiež lekárom ženskej juniorskej futbalovej reprezentácie SR.

Čo bolo pre vás impulzom, pre ktorý ste sa rozhodli študovať medicínu? 

Hlavný impulz bol ten, že som chcel byť na druhom konci injekčnej striekačky. (smiech)

Aké boli vaše študentské časy?

Ako na každej škole, nová škola, noví spolužiaci, nové impulzy. So spätným pohľadom to bolo vcelku zábavné a veľmi rád na vysokoškolské časy spomínam.

O akom povolaní ste snívali ako malý chlapec?

Ako úplne malý som chcel byť traktorista ako môj starý otec, potom som ako každý chlapec sníval o povolaní smetiara, ono sa to tak vyvíjalo… Neskôr ma zaujímala biológia, fyzika, na gymnáziu som si hľadal nejaké brigády. Moja vzdialená príbuzná bola vrchná sestra na urgentnom príjme v Banskej Bystrici, kde som dve letá brigádoval ako sanitár. Vtedy som zistil, že práca lekára by ma bavila.

Kedy ste sa rozhodli pre povolanie chirurga? Zvažovali ste aj inú špecializáciu? 

Po škole sme nastúpili na postgraduálne štúdium. Ešte počas školy som nad chirurgiou vôbec neuvažoval, nejako obzvlášť ma to nezaujalo, ale po škole v rámci atestácie sme vyskúšali všetky oddelenia. Keď som sa dostal v rámci stáže na chirurgiu, zistil som, že je to také akčné oddelenie, kde sa treba rýchlo rozhodovať. Zistil som, že ma to baví.

Potom som už nad inou špecializáciou ani neuvažoval, navyše v Bratislave vo Vojenskej nemocnici, kde som v tom čase pôsobil, bolo na chirurgii voľné miesto, a tak som nemal ani motiváciu zvažovať niečo iné.

Spomínate si na vašu prvú operáciu? 

Spomínam, na to sa nedá zabudnúť. Bolo to slepé črevo. A bola to moja prvá samostatne vedená operácia a prišla až po niekoľkých desiatkach asistencií, čiže nebolo to celkom nové. Spomínam si však aj na situáciu, keď mi dali po prvýkrát šiť živého človeka, tak to bol pri prvých dvoch stehoch problém vôbec trafiť ranu, postupne si človek na to zvykne.

Pacienti si často veľmi obľúbia lekárov, ktorí im pomohli vyriešiť ich zdravotný problém. Máte aj vy pacientov, s ktorými ste roky v kontakte?

Skôr v tomto veku sa z priateľov stávajú pacienti. 😊 Je pravda, že pre niektorých pacientov som taký dôverník a pýtajú si odo mňa rady, alebo posielajú svojich príbuzných, aby som im pomohol s nejakým problémom. Dá sa povedať, že sú aj pacienti, ktorí sa radi vracajú. Ale chirurgia je taký odbor, že problém treba vyriešiť a pacient sa nevracia.

V nemocnici v Malackách pôsobíte od roku 2007. Je to moderná nemocnica, prístrojovo vybavená, jedna z najmodernejších v regióne.  Dokonca aj zahraniční pacienti si pochvaľujú prístup a vybavenie.  Vnímate to aj pri svojej práci? Ako sa vám tu pracuje? 

V porovnaní s predchádzajúcim pracoviskom je to také rýchlejšie a rozmanitejšie, je to tu zaujímavé a pracujem tu rád.

Už niekoľko rokov sa venujete aj liečbe kmeňovými bunkami. Pre koho predovšetkým je vhodná táto forma liečby?  

Vo februári budú 3 roky, čo sa venujem aplikácii kmeňových buniek. Táto liečba je ideálna pre mladých aktívnych ľudí, ktorí si poškodili nejaký kĺb, kde je nejaké poranenie chrupavky. Kmeňovými bunkami sa zvyšuje regeneračná schopnosť chrupaviek.

A naopak, pre koho nie je liečba kmeňovými bunkami vhodná? 

Nevhodná je pre pacientov, ktorí už nemajú žiadnu chrupavku a následkom toho im kĺby stuhnú a začínajú zrastať, lebo sa kosť na kosť odiera a tiež vo vyššom veku, keď sú kmeňové bunky už staršie a ich regeneračná schopnosť je menšia.

Máte za sebou už stovky aplikácií. Je to pomerne mladá metóda, poisťovne ju preto nehradia, ale nemožno povedať, že nemáte úspechy. Ako ju hodnotíte? 

Zo začiatku som bol trošku aj skeptický, ale po tých troch rokoch môžem povedať, že liečba je úspešná a zo štatistík vychádza, že 70% až 80% pacientov pociťuje zlepšenie pohyblivosti a úľavu od bolesti po aplikácii. Samozrejme, ako vždy v medicíne, je to individuálne. Ešte nikto nenašiel ten gombík, kde sa dajú zapnúť a vypnúť rôzne funkcie v organizme, každý organizmus je individuálny. A ako pri každej liečbe, ani tu neexistuje 100-percentná úspešnosť, to nájdete len v reklamách na rôzne mastičky a preparáty.

Aký je váš vzťah k Vianociam? 

Mám ich rád a páči sa mi, že sú v mojej blízkosti ľudia, ktorí sa na ne tešia . Ale nemám rád tú hektiku, a že sú ľudia uponáhľaní a obchody sú preplnené. Ale stretnutie s rodinou pri stromčeku a pohodová atmosféra doma, to je fajn, to mám rád.

Čo je vaša obľúbená vianočná dobrota? A ako sa volá váš obľúbený vianočný film?

Mám veľmi rád medvedie labky. A rád si pozriem vianočné klasiky, Popolušku a S tebou mně baví svét.

Venujete sa vo voľnom čase nejakému zimnému športu?

Od malička ma baví futbal a v posledných rokoch som si veľmi obľúbil bicykel. Mám crossový bicykel, na cestný si ešte netrúfam.